Vo vzduchu cítiť napätie. Šum lístia, šuchot horúčavami spálenej trávy. Lukostrelci z celého kraja napínajú tetivy. Nedočkavé ticho pred povelom na výstrel je neúnosné. Posledná kontrola zásoby streliva a hotovo. Bitka môže začať.
Presne takto by sa dala slovami zachytiť atmosféra zrúcaniny Topoľčianskeho hradu z 13. storočia, ktorá 1. augusta 2020 otvorila už po druhýkrát svoje brány lukostreleckej súťaži. Súťaži, ktorá do ruín hradu na pár hodín opäť vdýchla život a donútila kolesá času zaradiť spiatočku.
Obľúbenosť lukostreleckých súťaží odohrávajúcich sa v priestoroch hradných zrúcanín v poslednom období narastá. A je to dobre. Možnosť vymeniť osvedčenú klasiku streľby v lese na 3D makety zvierat je veľmi vítaná. Popri súťaži na akomkoľvek hrade totiž zažijete to, čo sa v lese jednoducho nedá. Či už je to samotný „duch miesta“ alebo poloha hradu v rámci krajiny. Počas súťaže sa vám tak naskytnú výhľady, aké žiadny les neponúka.
Topoľčiansky hrad, o ktorom je v tomto prípade reč, je práve touto atmosférou typický. Bralo z dolomitového vápenca, na ktorom stojí vo výške 525 m n. m., ponúka výhľad do údolia rieky Nitry, na hrebene Tribeča či Vtáčnika, no aj Považského Inovca.
Preteky pod názvom Podhradská halapartňa sa na hrade konali už druhým rokom. Súťaž pripravili lukostrelci LK Topoľ, pričom zámerom bolo prilákať čo najviac súťažiacich. Cieľ sa im podarilo splniť, tento rok tu súťažilo niečo vyše 140 lukostrelcov.
Medzi zúčastnenými samozrejme nechýbali ani zástupcovia LK 3beč Partizánske, ktorí z veže hradu obdivovali, okrem iného, aj výhľad na svoje domovské mesto.
„Vychutnali sme si nielen atmošku hradu, ale aj terče, ktoré sa pohybovali do všetkých strán a ponúkali tak netradičný zážitok. Na malé jabĺčka bol problém vôbec zaostriť zrak, nieto ich ešte trafiť,“ smeje sa Barbara Benkovičová, účastníčka pretekov a členka LK 3beč a s úsmevom opisuje priebeh súťaže, „niektoré z terčov pri ich nesprávnom trafení body nielenže nepripočítali, ale ich aj odrátavali v prípade, že strelec trafil na nesprávne miesto. Chvíľami sme v skupine premýšľali, aký by bol asi priemer na šíp, ak by výsledný počet bodov bolo záporné číslo.“
Terče ako kyvadlo či kolotoč sú medzi lukostrelcami s tradičnými lukmi pomerne známe. Človek by si povedal, že to predsa už strieľal a trafí bez problémov. Omyl. Na týchto terčoch padlo azda najviac núl. Okrem spomenutého jablka sa triafal napríklad aj medveď, no na tento terč bol stanovený časový limit a po šípy ste si museli najprv vybehnúť do kopca.
Niet teda divu, že všetkým účastníkom poriadne vyhladlo, taký boj na hrade predsa len vyčerpá. O obed sa preto postaral partner podujatia – HYZA a. s. – podávalo sa grilované kuracie, ktoré chutilo všetkým.
Nuž ale, napriek všetkej vznešenosti a atmosfére to predsa len bola súťaž. Lukostrelci z LK 3beč sa však opäť nenechali zahanbiť. Daniel Mavrák ml. sa umiestnil na druhom mieste a zahanbiť sa nenechal ani jeho otec, Daniel Mavrák st., ktorý vo svojej kategórii skončil siedmy. Prvé priečky obsadili vo svojich kategóriách Lukáš Hošek, Miroslav Mašláni a Michaela Mašlániová, ktorej sa podarilo nastrieľať úžasných 339 bodov. Barbara Benkovičová a Ondrej Škorňák skončili vo svojich kategóriách na bronzových priečkach. Petra Mašlániová obsadila štvrté miesto.
Súťaž Podhradská halapartňa, tak ako mnoho iných situovaných na tieto historické miesta, je však viac o zážitkoch ako o zbieraní bodov. Ide skôr o ľudí, ktorých stretnete, ktorí sa na chvíľu prenesú v čase nielen oblečením, ale aj správaním. Do času bez potreby za niečím sa hnať, kedy bol človek vedľa vás, hoc aj bojujúci bok po boku za dobrú vec, cenený vyššie ako akýkoľvek ajfón, fejsbúk či najnovšie auto.
Ako lukostrelci sa preto už teraz tešíme na ďalší ročník, veríme, že sa jeho organizácia LK Topoľ osvedčila a privítajú nás na svojom panstve opäť.