Rok 2018 sa nám neúprosne chýli ku koncu a my, ako klub, pomaly začíname bilancovať. Zisťujeme, že osmičky v rokoch sú pre našu krajinu skutočne prelomové. A nielen pre Slovensko, ale jednoznačne bol takým aj rok 2018 pre klub 3beč.
Veru, v našom klube sa tohto roku diali mnohé významné udalosti, o ktorých si môžete prečítať viac v predošlých príspevkoch. Okrem iného sme sa napríklad tento rok stali najúspešnejším 3D lukostreleckým klubom z pohľadu počtu získaných medailí na Majstrovstvách Slovenska.
Podaril sa nám však ešte jeden významný krok, ktorým sme sa zatiaľ nestihli pochváliť. Dvaja naši členovia sa začiatkom septembra zúčastnili Majstrovstiev sveta HDH IAA – v rakúskom Moosburgu. V súťažných skupinách si svoje zručnosti vyskúšali a porovnali s lukostrelcami z Južnej Afriky, Indie, Turecka a mnohých krajín Európy. Súťažilo sa v nadmorskej výške 2000 m. n. m. za teplého, avšak daždivého počasia.
Preteky prebiehali v priebehu troch dní, pričom z každého súťažného dňa sa strelcom body spočítavali. Na základe celkového výkonu sa postupovalo do prestížneho šesťčlenného finále. „Pred rokom mi finále na Majstrovstvách Európy neušlo, ale chýbalo mi 13 bodov na medailu. Pri 500 bodoch to je veľmi malý krôčik k veľkému úspechu,“ spomínal na svoje účinkovanie na súťaži v minulej sezóne Róbert Straňák, skúsenejší z dvojice našich členov.
Tento rok na preteky prišiel spolu s Ivanom Hudecom a spoločne bojovali o čo najlepšie umiestnenie medzi elitnými strelcami z celého sveta. Ivan bol v divízii kladkového luku po prvom dni na priebežnom šiestom mieste. „Druhý deň som si nevšimol povolenú skrutku na mieridle a výsledok sa ani trošku nepriblížil hodnote z prvého dňa. Tretí deň som síce vyhral svoju skupinu, ale súčet bodov bol nekompromisný. Obsadil som ôsme miesto, od finále ma delilo 11 bodov,“ trochu smutne približuje svoje výkony a pocity známy reprezentant HU kategórie.
Robo strieľal výborne, stačil však jeden slabší deň a finále bolo stratené. V náročnej konkurencii jednoducho nesmie prísť zaváhanie. Tak isto ako Ivan, aj Robo obsadil ôsme miesto a do finále mu chýbalo 15 bodov.
„Ešte ťažšie je vyrovnať sa s týmto umiestnením, keď na treťom mieste skončil reprezentant ČR, s ktorým som mal jednoznačne plusové konto. V dvoch dňoch som ho porazil. Len v jednom bol lepší,“ priznáva čiastočné sklamanie zo svojho výkonu Robo, „také sú však medzinárodné preteky, každý deň musíš podať dobrý výkon. Jedno zaváhanie a medaila je stratená.“
Uplynulý rok sa osmičkami jednoducho hemžil. Nie vždy však toto číslo znamená až také pozitívum. Napriek horším celkovým umiestneniam obom našim súťažiacim gratulujeme a tešíme sa, že náš klub mal zastúpenie na celosvetových pretekoch. Treba tiež priznať, že zahanbiť sme sa rozhodne nenechali.
Dokonca sme si akurát vytvorili priestor na zlepšenie, ktorý sa bude dať využiť v nadchádzajúcej sezóne. Jej vrcholom budú určite Majstrovstvá Európy, ktoré sa uskutočnia na Slovensku. 3beč sa teda po tretí raz bude usilovať o zisk prvých medzinárodných úspechov.
Preto 3bečania, do tretice všetko dobré!